ZÁKLON HLAVY a kúpanie v Lužnici o štvrtej

Prijatie na 2.LF bol pre mňa tak trochu šok a kým som to stihla spracovať, už som sedela na zápise ovalená dvoma A4 doporučenej literatúry a prihláškou na nejaké prvácke Dobronice. Nevedela som ani o čo sa jedná, takže mi nezostávalo nič iné, než sa nechať strhnúť davom a tiež sa prihlásiť. Večer pred odjazdom som strávila čítaním článkov Motoláku o prváckych Dobronicích – vtedy mi slová ako rúžovka či Extreme Rush nedávali žiadny zmysel a žalúdok mi zvieral stres, či zapadnem medzi mojich nových spolužiakov.

Ráno som sa aj ja stratila na Opatove, ale nakoniec som predsa úspešne našla masu debatujúcich prvákov. Pridala som sa teda k nim a za pár minút som už mala totálny guláš v tom, kto sa ako volá, v akom je kruhu a odkiaľ je (vedeli ste že existuje aj iný Hradec ako Hradec Králové?).

Úspešne sme dorazili do Dobronic a vystriedali prvý turnus – videli sme ich tancovať nejaký čudný tanček a veru nevyzerali veľmi fresh (keby som len bola vedela, že na tom budem ešte 100krát horšie). Nasledovali spoznávacie hry, prvé prednášky a dobrovoľna bojovka. Mám pocit, že bojovky by mohli byť tiež klasifikované ako teambuilding – na prvom stanovišti beháte ako jazvečík, na druhom sa po sebe štveráte a kričíte, že máte právo na orgazmus a za chvíľu už ste takmer nahý a beháte po areáli. Poviem Vám, nič Vás nezblíži viac! (pozn. redakce: takmer nahý v tomto případě nenese označení obsahu 18+ a právo na orgasmus by měl mít opravdu každý!)

Pri večernom táboráku už aj občas trafíte meno človeka, ktorý Vám práve nalieva neznámu tekutinu do vášho zerowaste pohárika a s vašim kruhom diskutujete o rôznych vážnych témach. Akým smerom by si si strčil do ritného otvoru šišku Ty, ak by si ju musel potom aj vybrať? O 3 ráno som zhodnotila, že je čas ísť spať. Bohužiaľ, cesta od táboráku ku chatke je dlhá a pamätám si len to, že som zrazu hrala čepici a o 4 sa kúpala v Lužnici.

Ak si myslíte, že máte dobrú kondičku, Extreme Rush Vás určite vyvedie z omylu. Náš turnus síce obišlo plávanie, no angličáky, kačáky, kraby a žabáky úplne stačili na to, aby náš stav pred cieľom pripomínal blížiacu sa porážku. Ale svařák bola tá najlepšia odmena v cieli, kam sme nakoniec (skoro) všetci dobehli. Musím sa Vám pochváliť – vo večernej rúžovke náš tím skončil tretí. Aj s odstupom času stále tvrdím, že to stálo za moje následné „vyblití se z podoby“. I keď za to asi nemohla len rúžovka, ale spolupodiel tam jednoznačne bol.

Náš 3. deň v Dobroniciach sa niesol v znamení modelových situácii, kde sme si mohli vyskúšať prvú pomoc a hlavne ZÁKLON HLAVY. Okrem toho sme mali volejbalové a florbalové turnaje. Ak ste antitalenty na loptové hry nezúfajte! Je veľmi pravdepodobné, že Vaši spolužiaci v kruhu sú na tom rovnako a nakoniec spolu dokážete vyhrať sety vo volejbale len tým, že sa budete smiať na tom, akí ste grambľaví. Nemôžem zabudnúť na tú najlepšiu únikovku, ktorú nám zorganizovali Klaudie a Fanny. Okrem toho, že si užijete kopec srandy zistíte, že po troch  mesiacoch ničnerobenia nie len že neviete ani jednu aminokyselinu, ale vy už neviete ani len čítať (#PříčinaJeLotři).

Večer nás ešte čakali prednášky od členov Motoláku a IFMSA, kde sme sa dozvedeli, že naozaj nepotrebujeme predať ľadvinu a kúpiť si XY atlasov a kníh, že Welcome party je proste musthave a že je omnoho lepšie prísť neskoro, než s nevyžehleným plášťom a ružovými ponožkami.

Ak by som chcela spomenúť všetko, čo sme v Dobroniciach zažili, bol by to článok dlhý minimálne ako jeden Čihák (z ktorého sa už teraz väčšina z nás klepe). Preto už mi nezostáva na záver nič iné, než (myslím si že za nás všetkých) ešte raz moc moc poďakovať všetkým organizátorom, ktorí nám aj cez očividné vyčerpanie a spánkový deficit z prvého turnusu ukázali, že sme naozaj na tej najlepšej fakulte, medzi tými najlepšími ľuďmi a zorganizovali perfektný program. ĎAKUJEME <3

autor: Terka Malíková

foto: Motolák