Hlavní » Články » Dárek od mŕtvoly a.k.a. Motolácky Startweekend

Dárek od mŕtvoly a.k.a. Motolácky Startweekend

Prihlasovanie na tohtoročný startweekend sa pre väčšinu z nás nieslo v duchu zbesilého klikania a tí najviac motivovaní do prihlasovania zapojili celú svoju rodinu. (Klikajúcu babičku, ktorú popisoval jeden z účastníkov by som si rad pozrel).

Čakanie na finálny verdikt bolo síce trošku dlhšie ale o to potešujúcejšie bolo keď nám prišla správa, že sme sa dostali. A tak sme v deň odjazdu nasadali do aut pri Žížale s očakávaním dvojhodinovej cesty do krásnych podzimných Karlových Varov. 

Po príchode na miesto sa ešte čakalo na zyvšok osadenstva a voľný čas bol vyplnený hraním kalčeta alebo biliardu. Čas utekal a utekal, ľudia prichádzali a my sme mohli oficiálne začať. Na programe bola večera a následne nás čakali prvé zoznamovacie hry, po ktorých nasledovala voľna zabava a čas na ďalšie spoznávanie sa. Po celý čas bol prítomný mega levný bar a niet sa čomu čudovať, že zabava sa ťahala až do skorých ranných hodin.

O to zaujímavejšie bolo zúčastniť sa na druhý den prednášky o projektovom manažmente. Matyáš a Matěj sa snažili ako vedeli, no akútny nedostatok spánku sa na nás dosť prejavil. Prednáška však bola veľmi prínosná, ukázala nám, aké je skvelé robiť Motolácke projekty a spríjemňovať tak ostatným štúdium na fakulte. Vypočuli sme si o štruktúre Motoláku a ako by asi malo vyzerať riadenie nášho vlastného projektu. 

Po prednáške sme sa rozdelili do skupín a mali sme si vytvoriť plán na vlastný projekt. Fantázii sa medze rozhodne nekládli a ja len dúfam, že do konca štúdia akcie ako prespávanie v Žížale spojené s jej zlaňovaním alebo tajnú narodeninovú oslavu doktora Heřmana so stádom kôz zažijem. 

Po tejto veľmi produktívnej časti programu sa väčšina z nás odobrala na misiu s cieľom aspoň trošku znížiť spánkový deficit. Všetka česť patrí tým, ktorí boli schopní v tejto situácii vytiahnuť Memorixy a učiť sa. Po výdatnom obede, za ktorý by sa nemuseli hanbiť ani v špičkovej reštaurácii, od našich skvelých žien Anne, Vie a Kláry, nasledovala bojovka. 

Po Dobroniciach a Welcome party som zistil, že trpím panickou poruchou spojenou s týmto slovom a som preto rád, že sa neskôr ujal názov únikovka. 

V skratke sme pomocou rôznych šifier a QR kódov rozmiestnených po celom Jáchymove mali prísť na určite slová, z ktorých sme následne mali pripraviť teamový performance. Ak vám niekto niekedy povie, že medici nie sú kreatívni tak to rozhodne nie je pravda. Naša kreativita totiž prekvapila aj nás samotných. Na záver únikovky nás čakal darček v zaujímavej podobe. Museli sme si ho totiž nájsť na hřbitově. Viac Halloweenske zakončenie si ani nedokážem predstaviť. 

Po návrate z bojovky sme si všetci dali vytúženú sprchu a program pokračoval večerou a prekvapením, ktorým nebolo nič iné ako Motolácky Pub Quiz v podaní Ley Petlíkovej. Síce niektoré tímy, ktoré boli zložené z nás bažantov, boli v miernej nevýhode oproti starším mazákom, tak aj napriek tomu sme si to veľmi užili. Dokonca sme skončili tretí! Po pubquize nás ešte čakala súťaž v exovaní piva brčkem a mohla začať voľna zábava. Pivo z pípy tieklo, hudba hrala, po zemi sa váľala ryža a neskôr aj niektorí z nás. Za zmienku taktiež stojí nočné otužovanie v horskom potoku, čo bola krásna aktivita na utuženie našich nových priateľstiev. 

 

Noc sa preklopila v ráno, snídani sme si radšej posunuli a neskôr už len záverečné upratovanie a odchod domov. Predstava, že na druhý den ráno je prednáška z anatomie nebola rozhodne lákavá. No napriek tomu sme to zvládli. 

Na záver patrí veľké ďakujem Matějovi za to, že celý víkend zorganizoval. Maru a Filipovi za vynikajúcu únikovku. Lee za PubQuiz a samozrejme našim kuchárkam Anne, Vie a Kláře. Ak si toto čítajú budúci prváci tak rozhodne sa na start weekend prihlaste. Nemusíte sa bat, že by vám to spôsobilo deficit v učeni. Predsa len medicína nie je len o tom. Je aj o priateľstvách. A práve start weekend vám mnoho takých prinesie.

Tak sa snáď vidime za rok a ja sa znovu ponáram do učenia anatómie (inguinálny kanál je fakt zlo). Sayonara!

Kristian Krivda

Foto: Agi Vačkařová