Welcome party

Druhý deň medicíny a môj všeobecný prehľad asi o 50 latinských termínov bohatší. Domov som došla úplne vyčerpaná. Je pol ôsmej a všetko ma bolí. Kde sú tie časy, keď som bola už o druhej poobede zo školy rozvalená na pohovke? Aspoň, že dnes už nemusím nikam ísť. Ale počkať. Veď dnes je Welcome Party!  A ja opäť nestíham.

Keď sa mi podarilo dojsť na miesto v relatívne prijateľnom čase, ohromilo ma, aký nával ľudí stál pred vojákom. Ten, kto prehlásil, že medici sú celé dni a noci zahrabaní v knižkách a nepoznajú, čo je to zábava,  očividne nevie o druhej lekárskej.

 Spomedzi nich všetkých som onedlho našla pár známych. Vynechali sme small talk a hneď sme sa vrhli na konšpirácie.

Friend 1: "Čo nás budú nútiť robiť?"

Friend 2: "Já jsem slyšela, že prý budeme polykat."

Ja:   "No mne bolo povedané, že si mám zladiť spodné prádlo."

Friend 3: "A máš?"                                     

Friend 4: "Já se určite svlékat nebudu."

"Teď!"

Odštartovalo sa. Rozbehli sme sa k prvému stanovišťu. V momente som dostala flashback z bojovky v Dobroniciach a hneď mi udrelo do hlavy pravidlo všetkých pravidiel:

Zhodnoť situáciu - bezpečnosť bezprostredného okolia. Nevidela som nič podozrivé, čo by vo mne vzbudzovalo dojem evidentného ohrozenia. Iba pár chirurgov držiacich v rukách pivo a bochník chleba. Nič zvláštne. Nebolo treba veľa slov, zadanie určite každý z nás vytušil.

Pohľad na nás, ako stojíme v kruhu a pcháme do seba suchý chleba, drhneme a dusíme sa jeho pivovou zlepeninou, musel byť k nezaplateniu. Čo k tomu poviem? Neviem si vynachváliť služby našich starších kolegov, ktorí sa už od Dobroníc starajú, aby sme vždy mali čo piť a jesť.

K druhému stanovišťu sa nechcem vyjadrovať. Poviem iba toľko, že ma tam opustila moja dôstojnosť. Našťastie. O to jednoduchšie sa mi potom plnili nasledovné úlohy.

Tretie stanovište bolo z môjho pohľadu najprívetivejšie. To sme vtedy však ešte nevedeli, čo nasleduje potom. Naše obavy sa naplnili. Museli jsme se svlékat.

„Hele holky, my si klidne zavřeme oči, nebudeme se koukat,“ ubezpečujú nás chalani z kruhu. No to ste hodní, kluci, ale to je nám figu platné, keď sa hore rozprestiera obecenstvo v rozsahu 30 ľudí, ktorí nám asi nepreukážu podobnú ochotu.

Každopádne, úlohu sme splnili (ale čisto iba na vzdelávacie účely v mene medicíny). Aj keď nám to spočiatku trocha trvalo, musím uznať, že nič tak neutuží kolektív ;-).

To bolo posledné stanovište. Mali sme voľno. Aj keď preferujem menší dav ľudí, Welcome party nám ponúkla možnosť neobmedzeného výberu na rozhovor v podobe ľudí z najrôznejších ročníkov aj kruhov. Bolo veľmi príjemné postretávať kamarátov a známych, s ktorými som sa nezastihla v škole. Čas pri zábave však uteká oveľa rýchlejšie, a preto o chvíľu prišlo vyhodnotenie.

Chvíľka napätia. Prekrížené phalangy na rukách. A na prekvapenie nás všetkých, vyhralo to fyzio. Sú to borci. Len jedna výhrada proti organizácii. Nabudúce by to chcelo vyhlásiť všetky tri miesta.

To najlepšie však len došlo. Príležitosť, pri ktorej sme sa stali oficiálnymi prvákmi. Pasovanie. A čím? No jedine kosťou. A čo tomu musí predchádzať? Odriekanie sľubov. Prisahali sme vernosť Čihákovi, našej fakulte a v neposlednom rade, štúdiu.

Po pasovaní sme spravili pár krokov vbok, kde nám bola podaná chutná medicína. Neviem, kto miešal ten elixír, ale palec hore, trvalo mi naozaj dlho, kým som našla tekutinu, ktorá by neutralizovala tú chuť orientu a marinády na grilovanie.

Welcome Party nebola taká, ako som si ju predstavovala. Bola ešte lepšia. :-)

autor: Simona Michalicová
foto: Jan Fluger