Hlavní » Články » Spomienky z Dobroníc alebo tajomstvá prvákov...

Spomienky z Dobroníc alebo tajomstvá prvákov...

Dostalo sa mi milej povinnosti opísať priebeh uvítacieho kurzu pre odbory všeobecné lekárstvo a fyzioterapia, ktoré sa konalo vo výcvikovom stredisku UK – Dobronice u Bechyně v dvoch turnusoch 3. – 6. 9. a 6. – 9. 9. Na úvod musím povedať, že nikto z nás ani len netušil, čo nás čaká, keď sme neistí a hanbliví na zápise dostali červený letáčik o Veľkolepej prerekvizite pre štúdium na 2. LF. Preto sa so slovami Kto nezažil, nepochopí, úplne stotožňujem. Či to stálo za tú cestu, energiu a spánok? Posúďte sami!

Prvé kontakty sme začali nadväzovať na zastávke MHD, čakajúc na autobus. Síce to spočiatku vyzeralo, že nás chýba podozrivo veľa, pozbierali sme sa a vyrazili sme do neznáma. Po príchode nás uvítali vysmiate tváre starších študentov a príhovor profesorov s prosbou, aby sme netrúbili o 5 ráno a šetrili vodu. Jinak budeme muset odejít dříve. My sme sa len potmehúdsky usmiali.

Po prvých zoznamovačkách sme mali čas na šport so svojím kruhom. Zábava, hlavne, keď si vyberiete aerobik a zistíte, že na svojej kondičke ešte budete musieť trochu zamakať, pretože pod dohľadom prof. Hany Milerovej sa vaše telo natiahne poriadne. Po večeri sme si vypočuli pútavú prednášku od prof. Jana Trku o detskej hematoonkológii a od MUDr. Kateřiny Váňovej o kampani prsakoule a o prevencii onkologických chorôb. Otázok z našej strany bolo veľa, čo len dokazuje, akí šikovní rečníci k nám prišli. Potom nás čakala ďalšia súťaž po kruhoch a uvítacia párty.

Na druhé ráno sme sa zobudili s veľkým nadšením a očakávaním. Čakala nás séria trénovania prvej pomoci. Najskôr teoreticky, podľa prednášky Viktora Veselého,  potom v kruhoch. Krvácanie, omrzliny, infarkt, epilepsia... Začali sme nadobúdať pocit, že to ovládame. V tento deň nás prišiel navštíviť pán dekan, prof. Vladimír Komárek, aby nám v jeho prednáške predstavil systém výuky na našej fakulte a povzbudil nás do novej etapy života. Když to zvládli ti okolo vás, dáte to i vy. Asi tak.

Ďalšou bola užitočná prednáška o prvom ročníku, v ktorej sme sa striedavo chytali za hlavy (v strachu z kvanta nových informácii) a za bruchá (pri poznámkach študentov na ich zážitky). Večer sa niesol v znamení súťaže Procházka růžovým sadem. V nej sa preverili naše volebné preferencie, tanečné schopnosti a takisto limity našich žalúdkov. Zdravo unavení sme sa presunuli za teplým jasom ohňa a príjemnými zvukmi gitary k táboráku. Tu sme strávili zvyšok noci, pri rozhovoroch a speve, utužujúc naše priateľstvá.

Musím priznať, že v tretí deň sa únava začala prejavovať výraznejšie. Oplatilo sa vstať – nabrali sme nové skúsenosti z prvej pomoci pri bojovke, v ktorej si pre nás starší študenti pripravili rôzne modelové situácie. Keď som pred pár riadkami spomenula pocit zvládnutia prvej pomoci – bol neprimeraný. Až skutočná situácia overila naše schopnosti a verím, že sme si natrénovali základné algoritmy záchrany ľudského života.

Po obede nás čakala krásna prednáška Učení, koncentrace, paměť od Míši Hronovej a Ondry Hubálka. Nabili nás energiou do nového školského roka a zdieľali s nami mnoho tipov a rád do učenia. Na programe bol ďalej športový turnaj, večera a prednáška o študentských spolkoch s vyhodnotením všetkých súťaží. Pri prednáške sme nadobudli aspoň matnú predstavu, kde by sme sa chceli angažovať a pochopili sme, že práce je vždy dosť. Tento večer bol, aspoň podľa môjho subjektívneho úsudku, najočarujúcejší. Keď sa zotmelo, čas sme strávili striedavo pri svetle táboráku, rytme hudby na párty a dišputách na chatkách.

Preto sme v posledné ráno vstávali s akousi melanchóliou – s vedomím, že tento deň je posledný. S elánom sme sa zaregistrovali do Motoláku a IFMSA, nakúpili Memorixy, rozlúčili sa a sledovali organizačný tím kývať nám s (ne)falšovaným smútkom.

Za to všetko sa chcem poďakovať v mene celého ročníka organizátorom, profesorom a prednášajúcim. Za nezabudnuteľný čas, množstvo zážitkov i užitočných rád. Tešíme sa na ďalšie spoločné chvíle!

 

Text: Andrea Majchráková

Foto: Tomáš Jelínek