Půlení prváku

Keby celých šesť rokov medicíny utieklo tak rýchlo ako predchádzajúci zimný semester, mali by sme vyhraté. Pamätám si, že sme mali imatrikulácie, potom som párkrát mrkla a zrazu bol január.

Začiatok akademického roka plný zápitov, Dr. Vojáka a Welcome party mi vnukli mylnú predstavu, že takýto program bude tvoriť náplň celého semestra,  a že toho učenia nebude asi až tak veľa, keď majú všetci čas na takéto veci. Z ilúzií ma vytrhol jeden krátky motivačný prejav na konci jedného nekonečného cvika z anatómie, typu:

„Zapamatujte si jednu věc. Jste studenti medicíny, to znamená, že náplní vašich dní bude jenom  učení. Brzy zistíte, že spánek je sprosté slovo, a že vám v klidu stačí 4 hodinky denně.“

Fú, tak to bolo dosť nepríjemné, ešteže ma ukľudnila jedna medička z vyššieho ročníku.

„Hele, prvák si fakt užijte, hrotit to  začněte až v druháku, tam je zkouška z histoly, to teprve bude..“

„No, ale my máme tú skúšku z histoly už v prváku...“

„Aha... No tak to jste v prdeli.“

Každopádne, do prvého semestru sme vyrazili s chuťou a plní nádejí. Teraz je jeho koniec a mne ubudlo energie, nie však chuti!

Tie nádeje u mňa však postupne začali prechádzať do zúfalosti po našej úplne prvej prednáške. Tá predstavovala bolestivý prvý kontakt s anatómiou, ďalej si pamätám, ako sa mi triasla fibula v ruke na ústnom skúšaní z kostí, hneď nato sa vidím, ako preklínam svaly a nadávam, že toto nie je možné sa všetko naučiť. Zdalo sa mi, akoby sa týždne zlievali do jedného a ich rozsah predstavoval miesto zaužívaného „od pondelka do nedele“  -  „od jedného testu z anatómie po ďalší“. Potom došli pitvy, kde som zistila, že to skutočne je možné sa všetko naučiť. Streda a jej doobedia  tvorené piatimi hodinami histológie boli po natiahnutých utorkových večeroch na umretie,  a predstavovali skôr nábeh na hypoglykemický šok, cvičenie z prvej pomoci sa javilo ako jediný svetlý bod týždňa, a tajomstvo úspešných cvičení z biofyziky? Protokol s dlhým záverom a hodne sa usmievať. Štúdium nám raz za čas spestrili rôzne akcie organizované Motolákom alebo IFMSA, alebo aj obyčajná Nemocnice pro medvídky či kurzy chirurgického šití.

Medicína však so sebou prináša okrem úskalí aj rôzne pôžitky. Ako napríklad status študenta medicíny, ktorý môžete nepriamo demonštrovať počas cesty vlakom, keď si v kupéčku namiesto beletrie vytiahnete päťkilového Sinělnikova, alebo vysoko inteligentnými diskusiami v MHD, počas ktorých sa rozoberá učivo z anatómie (ideálne v latinčine, keby náhodou spolucestujúci nepostrehli ten memorix v ruke). Alebo protekciami v ordinácii u lekára, ktorý vám dá potvrdenie zadarmo, pretože ste jeho budúci kolega. Ďalší pôžitok predstavuje to slastné ukojenie vlastného ega, keď si k vám prídu vaši rodinní príslušníci po radu s ich zdravotným problémom, pretože vy ste už 4 mesiace na medicíne, takže musíte vedieť, čo im je.  A presne kvôli tým 4 mesiacom a trom prednáškam z predmetu  Základy humanitního lékařství som im schopná na to vždy odpovedať len: „A skúsili ste zvážiť možnosť, že by to mohlo byť psychosomatické?“

Taktiež mi dala mnoho nových lifehackov. Memorix anatomie sa stal mojím verným spoločníkom a dokonca som si ho naučila brávať aj do postele, funguje ako výborná podložka pod skleničku vína pri pozeraní dobrého filmu. Ďalšia overená pomôcka, na ktorú nedám dopustiť, je skalpel AKA prvá pomoc v NTK-čku, keď si nemáte čím rozkrojiť pomaranč.

Ďalší bod v zozname Čo mi vzal a dal prvý semester na medicíne predstavujú ľudia. Neviem, či som sa niekedy stretla s takou obrovskou ochotou ako na tejto škole. Či už od svojich spolužiakov alebo starších študentov. A ja si s najväčšou pokorou cením každú pomocnú ruku, a aj to najmenšie povzbudenie vo forme sms-ky ráno pred skúškou s textom „Dáš to, já ti věřím!“.

No a okrem toho som zistila, na čom v živote skutočne záleží. „Není důležité uspět v testu, ale oslavit ten neúspěch.“

Všetkým vám prajem veľa šťastia do letného semestru, aby ste doň vyrazili s rovnakou motiváciou a ambíciami ako do toho prvého, a nech ste stále obklopení dobrými ľuďmi. Napríklad takými, ktorí s vami stále hľadajú spôsoby, ako dať medicínu zo života, a ktorí budú s vami zapíjať vaše neúspechy.

Simona Michalicová